Poďakovanie
pred 8 rokmi
Golgota
*
V neúprosnom zovretí
sa pravde ťažko dýcha.
Čo bráni z neho vykročiť?
Zbabelosť, strach, či urazená pýcha?
Viem, nikto nie je bez viny.
Dokonalosť dávno na kríži zomrela.
Sivý hriech nám duše pošpinil
a nič ich už nevyperie do biela.
Všetku svoju lásku, bôľ i ston
deň čo deň zamykám do vnútra očí.
Jedného dňa aj tak vyvrú von
a ja stanem pravde zoči-voči.
Snehová kráľovná
*
Tam - na snehových dráhach sfér,
kde moja fantázia spieva,
a slová kvitnú do lásky,
tam - kdesi v diaľke stojím nemá
a píšem v tvojej duši rozprávky.
Domov
*
Vo vlasoch mám vôňu masla
a čerstvých vanilkových rožkov.
Nie som éterická žena zo snov
iba prosto a zemito krásna.
Možno mi žiť bez lásky k žene,
možno sa vzdať lásky k mužovi.
Ale keď láske k životu nasadím okovy
zožnem len beznádej a živorenie.
Preto kvitnem divo ako lúka,
dýcham slnko, dážď i záveje,
nech mi vietor z polí pieseň zaseje
do dlaní, na ktorých domov núkam.
a čerstvých vanilkových rožkov.
Nie som éterická žena zo snov
iba prosto a zemito krásna.
Možno mi žiť bez lásky k žene,
možno sa vzdať lásky k mužovi.
Ale keď láske k životu nasadím okovy
zožnem len beznádej a živorenie.
Preto kvitnem divo ako lúka,
dýcham slnko, dážď i záveje,
nech mi vietor z polí pieseň zaseje
do dlaní, na ktorých domov núkam.
*
Nostalgia
*
Pomalý vláčny krok
a teplé svetlo pouličných lámp
nútia ma vkĺznuť k spomienkam
a ostať v nich s láskou chvíľu stáť.
Lavička
*
V tichu lesa osamelo stojí,
do dreva má vryté srdcia bezmenné.
Vrátia sa sem ešte, alebo už nie ?
Jej osudom stalo sa - čakanie.